Ak stratite blizkeho cloveka, navzdy alebo sa vytrati len z vasej blizkosti, je normalne, ak vam chyba. Citite, ze zrazu ste na vsetko sami. Ked sa ocitnete v mizernej situácii, nemozete sa uchlacholit vetou "aspon mam niekoho, kto ma lubi". Zrazu citite akoby o vas nik nezakopol, nik sa o vas nepostara, neboji sa, ci ste zvladli cestu nocnym mestom. Nezamava na stanici, nepoda cestovnu tasku. Telefon je zrazu prazdny, uz nemusite vymazavat stoprvu sms-ku, pretoze ich je v mobile sotva dvadsat.
Clovek sa velmi lahko stava zavislym od druheho cloveka. Zvykne si na jeho pritomnost, slovnik, zvyky, sialenosti. Znamena to, ze sme preto slabsi? Znamena to, ze blizkost druheho nas oslabuje pre zivot "on my own"? Neviem, ci sa mam preto citit ako labilny druh, pretoze sa zrazu nemam o koho opriet. Ja si vsak myslim, ze ak clovek pociti stratenost, ktora je zapricinena nepritomnostou urciteho cloveka, tak to neodkazuje na jeho neschopnost prezit. Ved predsa clovek potrebuje cloveka.
Alebo je to tak, ze kazdy si ma byt oporou sam sebe?! Tieto slova ma drzali v poslednej dobe nad hladinou a odhanali strachy. Startovali vo mne guraz, odhodlanie. Ale vo vnutri vidim, ze som slaba a potrebujem "zabradlie". Neviem, ci mam proti tomu bojovat alebo brat potrebu blizkosti cloveka ako ludsky pud.
Zavislost je svina. Ale ak sa staneme zavislymi od konkretnych ludi, cloveka, je to zle?! Oslabuje to nasu dusu, telo, city, celu clovecinu? Dnes je prirodzene, ak sa clovek brani zavislosti na druhom. Chce jednoducho zabranit neziaducemu sklamaniu, bolesti, zlomenine srdcoveho svalu.. Lenze takto sa vystavujeme este ovela nebezpecnejsej situacii - ze sa z nas stanu ustrachanci, ktori len tlacia nos na okno, aby videli, co sa deje v skutocnom zivote.
Risk je zisk, fraza ako hrom, Ale je clovek schopny neustale prezivat sklamania? Nechutenstva? Nezaujem o zivot? Vyzera to ako hra "Kto prezije" ... a ten kto prezije, nedostane milion dolarou a luxusne auto. Co vlastne ziska tento clovek? Co riskuje? Svoje srdce?! Ako Kay v Snehovej kralovnej, ktoremu zatvrdlo srdce. Ak sa clovek napostavi na "bojove pole" a neriskne spalenie, tak zahynie tak či onak a navyse uplne sam,
Komentáre
:-(
Nesmies to však takto brať.Viem je to ťažké, ale príde nový vlak, s novým, určite krajším obsahom. Že prečo?Pretože verím na osud. A ak nie ty, tak neviem kto by si ten luxus vlak zaslúžil :) zatiaľ ti musia stačiť "len" priatelia, prinich aspoň máš pocit, že ťa nikdy neopustia (teda ja isto nie :) )